Tvár Mesta

 
 

 

     Je to zaujímavé alebo azda príznačné; aby sme sa niečo dozvedeli o tvári Bratislavy, na to k nám museli pricestovať cudzinci.

           

     Arabský cestovateľ Abú Hámid-al Andalusí napísal, že v polovici 12.storočia bolo v Uhorsku 78 miest. Jeho súčasník, sicílsky Arab al Idrísí, autor najstaršieho zemepisu sveta (uverejnil ho z mapami), niektoré poznal, medzi nimi pravdepodobne aj Bratislavu, čo, pravda treba brať s veľkou rezervou, lebo jeho pohľad je veľmi nepresný. Čechy delí na dvoje, na západnú Boemiu s mestom Masla a východnú Noemiu s hlavným mestom Ostrigoumom. Noemia susedí s Onkariou, čo by malo byť Uhorsko, na západe s Akvilejou a Bavosrkom. Nitru opisuje ako dlhé mesto na rovine s vinicami a úrodnou pôdou. Pozná aj mesto Schebrouna, pravdepodobne Brno. 80 míľ na juh od Schebrouny a 40 míľ na západ od Ostrigoumu kladie na Dunaj mesto Buzána alebo aj Bassan, čo by mala byť Bratislava s názvom odvodeným od slovanského Possen, Posan, Pozon, Poson, Busonium, Bozonium alebo podobne. Idrísí píše, že je stredne veľkým mestom s domami tesne vedľa seba, bohatým na potraviny, čím asi myslel veľké trhy. Taká charakteristika je napokon logická, lebo najstaršími informátormi zemepiscov boli vojaci a obchodníci. Je to málo a pritom strašne veľa, lebo podľa tejto informácie by mala mať Bratislava už v polovici 12. storočia ulice a medzinárodne navštevované trhoviská. Táto informácia sa však často spochybňuje, čo nie je napokon problém vzhľadom na Idrísího neúplné znalosti.

 

     Znalec a milovník Bratislavy V. Mencl predpokladal, že Bratislava vyrástla na zelenej lúke, lebo niekdajší rímsky tábor už dávno nebolo ani vidieť. Tvrdil, že mesto vzniklo na križovatke obchodných ciest, ktoré sa dodnes zachovali v jeho pôdoryse. Nitrianska cesta ako Dlhá (Panská) ulica, olomoucká ako Ventúrska a Michalská ulica. Cesty rozdelili mesto na dve časti; západnú s cirkevnou zástavbou okolo kostola najsvätejšieho Spasiteľa (v miestach dnešného dómu) a východnú s trhom a radnicou.

 

     Začínajú sa síce objavovať prvé písomné pramene, ale sú rovnako skúpe na podrobnejšie informácie, o to väčšmi, že sa ich zachovalo ako šafranu. Uvádza sa, že z 10. storočia jestvuje o Bratislave jediný písomný doklad, z 11. storočia je ich 20, z 12. 30 a iba z 13. storočia narástol ich počet na 300.

 

ZDROJ: Zlatá kniha Bratislavy, P.Dvořák

 
   
 

*   All rights reserved  ©  bratislavainfo.sk  *