Objavitelia Slovanskej Bratislavy

 
 

 

     Roku 1921 sa našli Salzburské anály, ktoré sa pokladaly za stratené, a v nich k roku 907 krátka poznámka: "Bellum pessimum fuit apud Brezalauspurc."  "Veľmi nešťastná bitka pri Bratislave."  Pôvodné Salzburské anály sa nezachovali, zostali z nich len stručné výťahy; preto sa v objavenom rukopise uvádza namiesto podrobného opisu iba jeden suchý riadok.

              

     A tak sa viacero historikov svojich výhrad k bitke pri Bratislave nezrieklo dodnes. Nemenej zaujímavý je v tejto súvislosti problém dnešného názvu Bratislavy, lebo ho získala na základe vládneho dekrétu až roku 1919. Dovtedy sa volala Pozsony a používalo sa aj staršie nemecké meno Pressburg, Slováci Prešporok. Na slovanský koreň v názve Pressburg upozornil ako prvý P.J. Šafárik. V análoch z roku 1042 našiel názov Brecisburg, pre ktorý pôvodnú podobu hľadal v tvare Brecislav, Břetislav. Ujalo sa to medzi štúrovcami, ktorí dovtedajší Prešporok začali nazývať Břetislav, Břetislava a neskôr aj Bratislava. Už predtým hľadal Matej Bel slovanský pôvod Pressburg v slove "brod" Brodslav. T.Ortvay sa domnieval, že Pressburg dostal slovanské meno Vratislavia (Vratislava pokladal za príslušníka dynastie moravských vládcov) už za Svätopluka. Opieral sa pritom o údaj z Aventinových análov, v ktorých sa uvádza, že roku 805 sa Uratislaus, knieža Moravanov, vzdal územia Panonia secunda v prospech Karola Veľkého, zo starej vyvrátenej rímskej pevnosti vystaval mesto Posonium a nazval ho podľa seba Uratislaburgium (na základe tejto správy používali štúrovci pre Bratislavu názov aj Tatranská Vratislava). Červinka zasa tvrdil, že v základe Pressburgu je meno Přeslav. Ibaže to všetko boli akademické a vlastenecké hračky, oficiálne poslovenčenie názvu novoustanoveného hlavného mesta Slovenska pomenovanie Bratislava, bolo už právnym, záväzným aktom a navyše zmenou stáročia trvajúceho stavu, a to vyvolanlo medzi Nemcami a Maďarmi veľké pobúrenie. Slovanský pôvod Bratislavy sa pokúsil dokázať český historik profesor Chaloupecký. Názov odvodil od mena českého Břetislava I., ktorý v polovici 11. storočia dobyl Bratislavu a celé Slovensko, a teda založil alebo aspoň obnovil aj Bratislavský hrad a dal mu svoje meno. S takými argumentami neboli spokojní ani Slováci (Škultéty vcelku správne dôvodil, že názov Bratislavy je starší, pochádza z 9 storočia); poľský historik Bruckner vystúpil až s neadekvátnou prudkosťou. Meno Pressburg je vraj o pol druha storočia staršie ako Břetislav, je poľského pôvodu a znelo asi ako Przeclav, Přeslav, Preslavesburg, Bressburg. Historka o Břetislavovi je rozprávkou a slovo Bratislava umelo vytvoreným tvarom, čo je a vždy bude len výmyslom. Svedčí o tom napokon postoj samých Slovákov, ktorí používali len názov odvodený z nemčiny (Prešporok) alebo maďarčiny (Požuň).

 

     Toto miesto si zaslúži kus tichej piety. Malé múzeum vzniklo na mieste, kde pred tisícročím stála veľkomoravská bazilika. Z pôdorysov slovanských i mladších stavieb možno sledovať, ako starobylú bazliku pohltil mladší kostol, známy už z písomných prameňov ako kostol najsvätejšeieho Spasiteľa. Kruhová stavba v popredí je zvyškom stredovekého karneru, kaplnky, pod ktorou bola kostnica.

 

 

 

     

     Originál mince s najstarším zápisom mena Bratislavy je uožený vo Švédsku. Na kópii zo zbierok Slovenského národného múzea je už doplnené na pôvodne chýbajúce začiatočné P: PRESLAVA.

 

 

 

ZDROJ: Zlatá kniha Bratislavy, P.Dvořák

 
   
 

*   All rights reserved  ©  bratislavainfo.sk  *